PETER NAGY

www.artfotonagy.eu

Peter NagyPeter Nagy – spevák, skladateľ, textár – legenda česko-slovenskej populárnej hudby.
Už viac ako dve desaťročia je jednou z najvýraznejších postáv populárnej hudby na Slovensku a v Čechách. Jeho pôsobenie na hudobnej scéne bolo a stále je mimoriadne úspešné. Dôkazom toho sú dve desiatky albumov s počtom predaných kusov, o ktorých sa dnešným hviezdam ani nesníva a niekoľko desiatok naozajstných hitov.
Narodil sa 9. apríla 1959 v Prešove. Svoju profesionálnu kariéru začal v roku 1983 s vlastnou hudobnou skupinou Indigo. V roku 1985 zvíťazil vo vtedajšej najznámejšej ankete populárnej hudby Zlatý slávik. Ako producent, skladateľ a textár pracoval aj s detskými spevákmi, s ktorými vydal niekoľko veľmi úspešných albumov.
Jeho posledný zatiaľ dvojalbum sa volá More piesní (2011).
Posledných desať rokov si začal plniť svoj dávny sen, ktorým bola tvorba umeleckej fotografie. Vzorom a inšpiráciou mu bola precízna práca profesionálnych fotografov, s ktorými spolupracoval pri realizácii svojich albumov, ako napríklad Fedor Nemec či Alan Pajer.

V súčasnosti má fotografický ateliér s názvom Atelier umeleckej fotografie ARTFOTONAGY. Hlavnou témou jeho fotografických prác sú romanticky ladené ženské akty. Vyhýba sa fotografovaniu profesionálnych modeliek. Medzi modelkami, ktoré nafotil, sa objavujú aj ženy z exotických krajín, ako sú Kanárske ostrovy, Kostarika, Kuba, Singapur či Namíbia. Fotky väčšinou dodatočne tónuje, najčastejšie do čiernobielej farby a dotvára v grafických programoch. Mal niekoľko výstav v Prahe, Bratislave a vo Viedni. Jeho fotografie boli publikované v českej, ruskej a brazílskej mutácii časopisu Playboy, stal aj víťazom súťaže na obálku a editoriál špeciálneho čísla tohto časopisu, ktoré bolo vydané k jeho 50. výročiu. V roku 2007 bol oficiálnym fotografom českej MISS. V roku 2008 mu vyšla publikácia Book 1. Vydal viacero umeleckých kalendárov, ten prvý v roku 2005 pod názvom Intímne obrazy, najnovší pre rok 2012 pod názvom Rum a Choco.

Dňa 26.októbra 2011 pokrstil Peter Nagy v Pražskom klube Golem svoju novú knihu Láskavé piesne.
Kniha predstavuje fotografie spojené s poéziou Petrových textov. Je to unikátna sonda do duše žien. Na fotografiách Petra Nagya sú ženy skutočnými ženami. Krásne, jedinečné a plné emócií.
Ako však povedal pre TASR na krste tejto knihy: “S fotografovaním končím….”

Rozhovor s Petrom Nagyom je pre mňa príjemný hneď z dvoch dôvodov. Som vlastníkom jeho kompletnej diskografie na gramofónových platniach (jedna LP platňa bola za 50 Kč) a zároveň s uznaním sledujem aj jeho úspešnú fotografickú kariéru. Jeho fotky sú práve teraz, dobe plnej negatív mimoriadne dôležité. Prinášajú pokoj, krásu a dobrú náladu. Prečo teda to vyjadrenie, že končíte?

Už som nafotil všetko čo som chcel…
Situácia v šoubiznise je taká zvláštna, miestami až komická. TV a internetové upútavky sú plné sloganov a výkrikov v duchu: “Aj ty sa staň hviezdou, aj ty sa staň modelkou, spevákom , fotografom, celebritou a bla, bla….Je to ako výpredaj pozícií, kde v skutočnosti naozaj môžu stáť, len tí, ktorí na to naozaj majú, a roky na sebe pracujú. Ale médiá potrebujú nových naivných, čo si myslia, že je to naozaj také ľahké..
Nie málo ľudí chce proste tých “warholovských 15 minút slávy”. Také karaoke pre opitých (médiami).
Pribúda nám hluchých spevákov, slepých fotografov a hlúpych “celebrít”.. Daň za internet a agresivitu médií v honbe za čítanosťou či sledovanosťou. Zdá sa mi, že posledné roky už ľudia akoby ani nevnímali umenie a chcú iba silný rýchly zážitok – čím umelecká fotka nikdy nebola ani nebude. Počkám si na lepšie časy. Teraz budem fotky iba predávať.

Začali ste fotiť dosť neskoro? Prečo Vás zaujala práve fotografia. Možno by sa v tom veku viac hodil golf?
Ja som chcel vždy fotografovať, len som na to nemal čas a peniaze. Potrebujem niečo kreatívne. Potrebujem niečo tvorivé. Potreboval som vyjadriť svoj obdiv k žene.

Ako sa dá zvládnuť náročný život populárneho speváka a fotografa?
To sa v podstate nedá zvládnuť nijako. Jedno trpí pre druhé a opačne. Ako muzikant som neustále v aute za svojou prácou a ako fotograf v podstate tiež. Musím povedať, že ateliérová fotka ma dosť nenapĺňa, pretože jej chýba uveriteľnosť. Je to akoby lepšia fotka na občiansky, akurát občianka je nahá :). Náročný je výber lokácií fotenia a samotná organizácia fotenia v teréne. Je to prakticky neskĺbiteľné s muzikantským cestovaním.

NAGY_5_Wsam

Bolo náročné presvedčiť ľudí aby Vás brali aj ako fotografa? Predsa len u väčšiny ste známy ako hudobník a to bolo určite skôr na príťaž. Aké boli začiatky?
Od začiatku je mi to je absolútne jedno. Jednou z podstatných zásad môjho života je to – že si robím, čo chcem. Či sa to niekomu páči alebo nie. Podobne ako hudbu robím pre svoj pocit a nie pre kritikov.
A mám v podstate na háku, čo si myslí nejaký spotený pisateľ internetového chatu, čo teoreticky vie odfotografovať všetko “lepšie” než ostatní.

V začiatkoch bol u Vás zjavný vplyv tvorby Fedora Nemca. Fotky boli farebné a bol v nich výrazný zásah autora, napr. kolekcia Woman & steel alebo Angels. A potom zrazu prechod k čiernobielej fotografii s minimálnymi úpravami. Čo spôsobilo zmenu?
Fedor je úžasný fotograf, môj kamarát a autor skoro všetkých obalov mojich prvých hudobných albumov. Išlo asi o podvedomé napodobovanie svojho idola a človeka, ktorého tvorbu som vždy obdivoval. Neskôr som začal veľa rozmýšľať nad fotkami a o čom by mali byt tie moje. Vždy som mal rád romantiku, preto som začal fotiť čiernobielo, lebo čiernobiela fotka je snovejšia. Dnes fotím ilúziu – podobne ako je to v piesňach. Skoro každá pieseň je iluzórna a preto nám vie urobiť pozitívnu náladu. Chcel som vždy fotiť pozitívne fotky.

Kto je obvykle prvým kritikom vašich fotografií?
Bohužiaľ ja sám. Čo sa týka tvorby, tak sa dosť nenávidím a tak veľa fotiek zmazávam ihneď po fotení. Za pár minút si to pozriem znova a znova zmazávam a tak sa dozmazávam k tej jedinej, ktorú použijem z jedného fotenia.

NAGY_6_WsamFotíte hlavne ženy. Ako sa s nimi spolupracuje? Nie sú tvrdohlavé, samoľúbe… ?
Ženy, ktoré chcem fotit musia predovšetkým milovať svoje telo. Preto si vyberám zo žien, ktoré buď profesionálne alebo amatérsky cvičia fitness, robia šport alebo sú baletky. Skrátka ženy, ktoré nemajú problém so sebavedomím. Na druhej strane okrem týchto “nemodeliek” je zástup žien, ktoré sú až nekriticky samoľúbe. Poznám to najviac z kastingov, keď som robil fotografa Českej Miss. To bola podobne ako Superstar prehliadka zbytočného sebavedomia. Ja mám rád pred objektívom obyčajne pekné ženy. Takzvané “použitelné pre život”.

Medzi Vašimi fotografiami sa nachádzajú aj fotografie zvierat z Kene. Bol to len “úlet”, alebo s niečím podobným v budúcnosti uvažujete?
Bola to iba jediná príležitosť ako si vyskúšať “dlhé sklo” v teréne. Inak fotografickým cieľom mojej návštevy v Keni boli ženy. Výsledok bolo tretie pokračovanie kalendára fotografií exotických žien Rum & Choco.

Naši čitatelia sú hlavne fotografi. Určite by ich zaujímal spôsob akým fotíte. Myslím tým, ak to nie je tajomstvo, aké svetlo využívate, fotíte sám alebo máte pomocníka, ako si vyberáte exteriér?

Každý fotograf má svoj spôsob, ktorým fotí. Fotenie aktov nie je o stláčaní spúšte, ale o komunikácii so ženou a o práci so svetlom. Preto je dôležité poznať lokáciu a to ako sa nevyspytateľne sa chová svetlo a ako sa chová žena. Je to veľmi podobné :).

Fotíte digitálne, máte skúsenosti aj s klasickou fotografiou?
Začal som s klasikou, ale podobne ako väčšina po príchode digitálu už som ten foťák z ruky nepustil.

Ste v redakčnej rade nezávislého národného magazínu českých a slovenských fotografov, spolu s takými menami ako Jan Šibík či Robert Vano. Čím je pre Vás táto práca zaujímavá?
Je to pre mňa predovšetkým česť. Napriklad Honzu Šibíka si vážim ako reportážného fotografa, ktorý nemá tu u nás konkurenciu a pri tom je to úžasne skromný človek. Robert Vano je profesionál, ktorého obdivujem pre jeho nesmierny nadhľad nad všetkým a pre nekončiaci zmysel pre humor.

Tento rok bol pre Vás plný noviniek, nový dvojalbum, nová kniha. Čo môžeme očakávať v novom roku 2012?
Zavriem sa v tmavej komore budem tam spať :).

NAGY_11_Wsam

JAROSLAV KUČERA – JAK SEM POTKAL LIDI

Jaroslav Kučera a jeho fantastická výstava v Prácheňskom múzeu v Písku.

poster

V českom Písku sa uskutoční výstava známeho českého dokumentárneho fotografa Jaroslava Kučeru s názvom Jak jsem potkal lidi. Príďte  do krásneho Prácheňského múzea v Písku, kde budú vystavené čiernobiele fotografie, ktoré boli základom autorovej minuloročnej výstavy na Pražskom hrade.

Jaroslav Kučera, Praha MIchalská ulica, 1973 - Před Blatničkou

Jaroslav Kučera, Praha MIchalská ulica, 1973 – Před Blatničkou

Súčasťou vernisáže budú krstiny novej knihy Setkání, okamžiky, samoty, ktorá ukáže na 100 Kučerových fotografií zo 70. rokov, z ktorých takmer polovica zatiaľ nebola publikovaná.
Vernisáž výstavy je 12. júna 2014 o 17:00.

Jaroslav Kučera, Praha Smíchov 1977 - Hospoda na Hromádkové

Jaroslav Kučera, Praha Smíchov 1977 – Hospoda na Hromádkové

Jaroslav Kučera, Luby 1994 - 90 ročná babička Titěrová

Jaroslav Kučera, Luby 1994 – 90 ročná babička Titěrová

 

PHOTOMEDIA 2014

Pozývame Vás na účasť v medzinárodnej súťažnej výstave Photomedia 2014. Ide o fotografickú udalosť s dlhou tradíciou. Pri prezretí vybraných prác z minulých ročníkov sme sa rozhodli túto akciu podporiť.

Elek Papp - The Gypsie chief (Hungary)
Elek Papp – The Gypsie chief (Hungary)

Photomedia existuje z čistej lásky a vášni k fotografii a je založená na tíme dobrovoľníkov, ktorí túto akciu pripravujú. Akciu môžete sledovať na Facebooku alebo priamo na stránke podujatia.

Kliknite pre stiahnutie propozícií v PDF

Pozdrav z Macedónska a všetkým dobré svetlo želá Sašo N. Aluševski, predseda fotosalónu.

GRAND PRIX FOTOFESTIWAL 2014

13. ročník Fotofestiwalu sa bude konať dňa 5.5. – 15. 5. 2014 v poľskom meste Lodž. Tentoraz sa festival vracia na miesto, kde pred desiatimi rokmi vznikol. Hlavné výstavy a akcie bude umiestnené na Art_Inkubator w Fabryce Sztuki, v troch post–industriálnych budovách, ktoré boli počas posledných troch rokov modernizované a transformované na impozantné high-tech miesto. Program tohto ročníka sa stále vyvíja, ale môžeme zverejniť niekoľko detailov už teraz.
Future Foto Show je panelová diskusia venovaná téme budúcnosti v kombinácii so stretnutiami s autormi. Hosťami sú vizionárski umelci, ktorí vytvárajú predstavy o budúcnosti. Na túto akciu boli pozvaní traja fotografi: Phillip Toledano , Vincent Fournier a Kobas laksa.

Kobas Laksa, Stephan

Kobas Laksa, Stephan

V rámci špeciálnej sekcie budú na fotofestivale dve rozsiahle retrospektívne výstavy: Roger Ballen – v súčasnej dobe jeden z najviac vystavovaných fotografov na svete a Volker Hinz – fotograf významných osobností dejín 20. storočia a šoubiznisu. Popri nich dostane priestor projekt ruskej umelkyne Evgenie Arbugaeva, ktorý rozpráva rozprávkový príbeh autorkinho detstva na ďalekej Sibíri.

Roger Ballen, Dresie and Casie, twins, W Tvl, 1993

Roger Ballen, Dresie and Casie, twins, W Tvl, 1993

Na Grand Prix Fotofestiwal 2014 sa prihlásilo viac ako 600 fotografov, spomedzi finalistov spomenieme Elenu Chernyshovovú, ktorá bola ocenená na tohtoročnom World Press Photo za jej cyklus Norilsk a Adama Lacha, ktorého projekt Stigma dostal čestné uznanie v prestížnej americkej súťaže Pictures of the Year International 2014.

Okrem fotografických výstav sa bude konať aj prezentácia publikácií venujúcich sa fotografii s názvom The Best photobook roku 2014. Navyše spoločne s legendárnou agentúrou Magnum Photos organizátori pripravili dve akcie:
- Masterclass – exkluzívny 4 dňový workshop s Alexom Webberom, jedným z najlepších fotografov agentúry a Rebeccou Norris Webb.
- Odborná prax – stretnutie a recenzie portfólií s odborníkmi, ktorí spolupracujú s agentúrou Magnum a pomáhajú hľadať fotografom cestu na súčasný fotografický trh.

Program bude ďalej zahŕňať aj: workshopy, stretnutia s autormi, súťaže , aukcie fotografií, nočné prezentácie, čitáreň a samozrejme kluby v Lodži.

Volker Hinz, legends, Woody Allen

Volker Hinz, legends, Woody Allen

Viac na oficiálnej stránke podujatia….

POZVÁNKA NA VÝSTAVU – JAN POHRIBNÝ

Kde je hranica raja? Potrebujeme pas, aby sme ju mohli prekročiť, alebo stačí, že tam bytostne patríme, že stále máme ešte nádej, že i po nekonečnom rade hriechov, ktoré sme od vyhnania spáchali, sa tam možno raz vrátime? Fotografia môže byť celkom dobrým nástrojom či snáď skôr cestou k sebapoznaniu a snáď i k sebazlepšeniu. Ale ak sa má tento svet zmeniť, ak máme znovu objaviť raj, tak musíme predovšetkým začať sami u seba.

Svoje hľadanie koreňov, pôvodu i zmyslu bytia som sa pokúsil vyjadriť vo svojom asi najrozsiahlejšom cykle Nová doba kamenná, keď som sa zaoberal vzťahom k našej minulosti, spiritualite, k planéte Zem ako živej bytosti. Podstatu tohto cyklu tvoria stavby, alebo moje inštalácie interpretujúce posvätné miesta tzv. megalitickej kultúry. Táto kultúra bola možno posledným ľudským prejavom, kedy jeho stavby, zásahy do prírody – životného prostredia organicky zapadali, ba akoby tam odpradávna prirodzene „rástli“. Nepoužil som zobrazenie človeka, ale jeho prítomnosť je na kultových miestach citeľná. Je to energia spájajúca nás, Vesmír, Zem.

Cyklus Anjeli na tento princíp nadväzuje, ale je už zhmotnením, alebo konkrétnou podobou bytostí, ktoré obývajú tento svet. Moja predstava vychádza z presvedčenia, že každý z nás je vo svojej podstate Anjelom resp. čiastočkou Boha. My sme On – On sme My. Nič nového. To je myšlienka mnohých filozofií a náboženstiev. Pretože spájam anjela s normálnymi bytosťami, tak mu neprisudzujem možno toľko klasických symbolov a schopností, tak ako bežne chápeme bytosti pod pojmom Anjel. Sú nahí, krehkí, zraniteľní, sú zrkadlom nášho vnútorného ja.

A všetkým preniká svetlo, ktoré zhmotňuje, ktoré dáva priestor, ilúziu, že to, čo vidí náš zrak, skutočne existuje. To je aj princíp fotografie. Preto sa sveta okolo seba tak rád dotýkam svetlom. Celé naše bytie je však založené i na protipóloch a každé svetlo sprevádza i tieň. Aby sme poznali teplo potrebujeme chlad, aby sme dokázali rozpoznať pravdu, musíme poznať i čo je lož a rovnako tak nájdenie raja bez poznania pekla, ktoré si sami vytvárame asi nie je možné… Temným i nádejným stránkam civilizácie, zániku i zrodu sa preto venuje môj posledný súbor Industriálne city, ktorý vznikal najmä v Číne, krajine a systéme vo svojich kontrastoch až šokujúcich. Pri pohľade na polozborený, ale stále obývaný domček uprostred rozsiahlej demolácie, si možno uvedomíme, že hranica raja (a temnoty) je len v nás, že i fragment domova, kus nezborenej strechy nad hlavou môže znamenať raj.

Jan Pohribný, QEP

ALFRÉD WETZLER A PARTIZÁNI

Hrdinovia, kolaboranti a obete

OZ Publikum.sk, združenie SVK a Galéria Jána Koniarka pripravili na mesiac apríl cyklus podujatí k 70. výročiu napísania Správy Vrzba-Wetzler. O realite koncentračných táborov podali prvé písomné svedectvo dvaja slovenski utečenci z Osvienčimu – Rudolf Vrba a Alfréd Wetzler.

Trnavský rodák Alfréd Wetzler sa o pár mesiacov neskôr, po začatí SNP koncom augusta 1944, pridal k partizánom a zapojil sa tak do protifašistického odoboja. V jeho osobe sa nám tak prepája viacero aj dnes aktuálnych a dôležitých tém.

Hlavnou osou programu je výstava ONI MY fotografa Šymona Klimana, ktorá bude od 1. do 25. apríla sprístupnená v Synagóge – centre súčasného umenia. Je to jeho prvá veľká samostatná výstava. „Na cykle fotografií Partizánov pracujem už zopár rokov. Zatiaľ som ich však prezentoval hlavne streetartovým spôsobom. V trnavskej Synagóge som konečne dostal možnosť posunúť ich aj do galerijného priestoru,“ povedal k výstave Šymon Kliman. Kurátorom výstavy je Fedor Blaščák.

Albert Mikoviny (foto Šymon Kliman)

Albert Mikoviny (foto Šymon Kliman)

Podrobnosti nájdete aj na Facebooku:

https://www.facebook.com/events/1395708774037253/

10. apríla sa uskutoční podujatie OMYL MENŠIEHO ZLA, rovnako v priestoroch Synagógy. V spolupráci s Historickým ústavom SAV prebehne od 17:00 séria krátkych prednášok s diskusiou a po nich približne o 19:00 projekcia dokumentárneho filmu o Mníchovskej dohode pod názvom Mier pre nášu dobu? (r. Otto Olejár a Ján Nemec, Veľká Británia, 1988, 100 minút).
Témy prednášok:
1. Jozef Tiso a židovská otázka na Slovensku v rokoch 1938-1945 (Ivan Kamenec),
2. Deportácie Židov zo Slovenska v roku 1942 (Ján Hlavinka),
3. Aktivity ilegálnej “Pracovnej skupiny” na záchranu Židov (Katarína Hradská).

Po Veľkej noci bude program pokračovať 23. apríla o 19:00 projekciou dokumentárneho filmu Zabudnutí muži (r. Otto Olejár, Veľká Británia, 1992, 90 minút) o československých letcoch v službách RAF počas Druhej svetovej vojny.

Cyklus podujatí zavŕši SPOMIENKOVÝ VEČER NA ALFRÉDA WETZLERA, ktorý sa uskutoční práve v deň 70. výročia napísania Správy Vrba-Wetzler a to v piatok 25. apríla so začiatkom o 19:00. Odpremietame na ňom dokumentárny film Útek z Osvienčimu (r. Alexander Dunlop, Veľká Británia/USA, 2008, 55 minút) a o Alfrédovi Wetzlerovi nám príde porozprávať Milan Richter, vydavateľ Wetzlerovho románu Čo Dante nevidel.

Ďalšie informácie môžete násť na adrese:
http://oz.publikum.sk/alfred-wetzler-a-partizani/

Projekt Alfréd Wetzler a partizáni pripravilo OZ Publikum.sk v spolupráci so združením SVK, Galériou Jána Koniarka a s podporou Mesta Trnava, Správy kultúrnych a športových zariadení mesta Trnava, tlačiarne Bittner a Historického ústavu SAV. Ďakujeme i mediálnych partnerom Trnava-live.sk, My- Trnavské noviny, Trnavsko a .týždeň.

SAM 11 JE ONLINE

Stiahnuť PDF (117 MB) Stiahnuť PDF (117 MB)     Čítať online Čítať online

SAM sa v jedenástom čísle nadýchol a nabral do ďalšej dekády druhý dych. Hrdinom čísla sa stal náš úspešný fotograf Martin Machaj. SAM okrem iného nadviazal úzku spoluprácu s Robert Vano Gallery. Dôkazom sú dva články o fotografoch, ktoré zastrešil portál robertvanogallery.com. V každom čísle máme ambíciu prezentovať minimálne jedného „neviditeľného fotografa“. Potešili ste nás aj množstvom zaslaných fotografií do g@lérie. Snažili sme sa zodpovedne vybrať to najlepšie, avšak zopár snímok sme si nechali ako rezervu do dvanásteho čísla. Sme naozaj radi a tešíme sa z každej zaslanej fotografie. Za zmienku stojí i posledný článok jedenásteho čísla, skvelý foto-report zo súostrovia Svalbardy, ktorý nám poslala Anette Mossbacher zo Švajčiarska (Anette bola súčasťou SAM 05). Oplatí sa preklikať až po poslednú stránku. Želáme príjemné listovanie…

Zoznam autorov:

Martin MachajOndřej JanůAnton MartinecIvana LevčíkováMatej RumanskýBranislav BoďaJana SedlákováRadovan ŠkohelTomi ThorCarmelita IezziLuděk CigánekMustafa DedeogluDaniel ŘeřichaWolfgang MothesRichard TuschmanAlexander StepanenkoRenata VoglFotoklub Galanta, Anette Mossbacher

1ST SPRING FOTOSALON BARDAF – SÚŤAŽ

Cieľom súťaže je propagácia výtvarnej fotografie. Súťaž je určená pre fotografov z celého sveta, ktorí zašlú max. 4 fotografie do každej kategórie. Digitálne súbory musia byť zaslané vo formáte JPEG v rozlíšení najviac 2400 pixelov dlhšia strana, krát 1800, štvorec 1800×1800, maximálna veľkosť 3Mb. Názov súboru musí byť vo formáte: priezvisko-názov fotografie-kategória a poradové číslo fotografie (napríklad.: smith-zena v bielom-A1.jpg).

Témy:

A. Akt – Farebná+ Monochrom
B. Krajina – Farebná+Monochrom
C. Otvorená – Farebná+Monochrom
D. Street – Farebná+Monochrom
E. Folklór a ľudové tradície – Farebná + Monochrom

Digitálne fotografie je možné zaslať troma spôsobmi:

1. na adresu: Ing. Gabriel Grund, Kukorelliho 46, 08501 Bardejov, Slovakia spolu s poplatkom na CD nosiči
2. emailom na adresu: fotoklubbardaf@gmail.com, v prílohe okrem fotografii zaslať aj prihlasovací formulár
3. on-line: http://bardafphotosalon.weebly.com/

Hlavné ceny:

  • FIAP:
  • Odznak FIAP pre najlepšieho autora
  • Medaily FIAP: 3 zlaté, 3 strieborné, 3 bronzové, 18 čestných uznaní
  • Grand Prix mesta Bardejov
  • Cena Zväzu slovenských fotografov
  • Cena Fotoklubu BARDAF Medaily BARDAF 5 zlaté, 5 strieborné, 5 bronzové
  • 10 čestných uznaní /dve v každej kategórii/
  • Cena Zväzu poľských umeleckých fotografov /Związek Polskich Artystów Fotografików/ zlatá strieborná a bronzová medaila

Porota:

  • Predseda Prof. Sergiusz Sachno, Poľská republika
  • Chernevyy Yuriy, EFIAP Ukrajina
  • MUDr. Ján Hollý Slovensko
  • Náhradník Ing. Leonard Baňás, AFIAP Slovensko

Prezident súťaže: Ing. Gabriel Grund, EFIAP

Sekretár poroty: Jaroslav Gutek, EFIAP

Vstupný poplatok:
10 EUR, plus 5 EUR za každú ďalšiu kategóriu alebo 25 EUR za všetky kategórie. Na uhradenie vstupného poplatku môžete použiť:
číslo účtu: 3028781957/0200, IBAN SK28 0200 0000 0030 2878 1957
platbu PAYPAL: fotoklubbardaf@gmail.com /upredňostňovaný spôsob/
alebo priamo vložiť vstupný poplatok k zaslanej prihláške, prípadne k CD/DVD.

UPOZORNENIE: Fotografie bez vstupného poplatku nebudú prijaté do súťaže. Poplatky a fotografie musia byť doručené do 01.05.2014. Zaslaním práce vyslovuje účastník súhlas s podmienkami stanovenými usporiadateľom. Účastník musí byť držiteľom autorských práv k zaslaným fotografiám a je upovedomený s tým, že môžu byť v súvislosti s výstavou publikované.

Stránka podujatia

Prihlasovací formulár (doc)