ANDREJ PALACKO

Profilova fotoFotograf Andrej Palacko sa venuje reportážnej a umelecko-reportážnej fotografii už tridsať rokov. Na konte jeho profesionálnej fotografickej kariéry sú tisíce záberov z kultúrneho, umeleckého a politického života z viacerých krajín sveta. Profesionálne pôsobil nielen na Slovensku ale aj v Nemecku. Krajinou jeho mimoriadneho záujmu je v posledných rokoch predovšetkým Kuba. Jeho reportážne a umelecké vnímanie sveta zachytené na fotografických obrazoch je založené najmä na vnútornej citlivosti, v zmysle pre detail a v rozpoznaní jedinečnosti chvíle. Tvorba Andreja Palacka je výrazom citu pre vizuálne vnímanie sveta a človeka v ňom. Vo svojom archíve má stovky publikovaných reportáží, fotografií, aj obrázky, ktoré dosiaľ neboli publikované. Na exkluzívnych záberoch zachytil osobnosti z kultúrneho, umeleckého, športového a politického života (Fidel Castro, Joe Cocker , Stevie Wonder, Paul McCartney). Momentálne kandiduje na post primátora mesta Bratislava.

Ako ste sa dostali k fotografii?

Za to, že som sa dostal k fotografii môžem ďakovať hlavne svojim rodičom. Hlavne otec, ktorý sa ako poradca zúčastňoval natáčania vojenských filmov a vodil ma na tieto natáčania. Takto ma nasmeroval k fotografii. V dome pionierov (teraz prezidentský palác) som sa prvý krát učil robiť fotky.

Študovali ste fotografiu?

Vyštudoval som strednú školu. Škola, stredná alebo vysoká, vám dá len teoretické znalosti, ale fotografa z vás urobí život.

Čo vás na fotografii tak dlho baví?

Fotografii sa venujem už tridsať rokov. Stále ma baví dokumentovať historické momenty, ktoré sa už nikdy nevrátia a ktoré budú slúžiť o desiatky rokov ďalším generáciám k tomu, aby si pozreli akí sme boli, aký tu bol život. Trápi ma hlavne zlá sociálna situácia ľudí, hlavne mladých. Fotografiou sa snažím poukázať na tento problém. Že svet sa neuberá správnym smerom. Ja fotím všetko, ale zaujíma ma hlavne zákulisie divadla a opery, ulica a jej atmosféra. Vždy sa snažím v, krajine ktorú navštívim, hľadať tie krásne veci, osobnosti. Snažím sa tú krajinu vyzdvihnúť. Pravým opakom je Slovensko. Je to moja rodná krajina a preto sa snažím poukazovať na jej problémy.

Donedávna ste fotili na film. Prečo?

Minulý rok som bol šesťkrát na Kube a prvý krát s digitálom. Kúpil som si NIKON D4. Ja fotím už viac ako dvadsaťpäť rokov hlavne Nikonmi. V posledných rokoch hlavne Nikonmi F3, ku ktorým mám širokú výbavu. Prečo fotím na film? Materiály ostávajú archivované na filme 100-200 rokov. Teraz som fotil Kubu na digitál. Fotky som vložil na pevný disk. Za posledný rok mi odišli štyri pevné disky. Keby som nemal fotky niekoľkokrát archivované, tak sa tie historické materiály nenávratne stratia. Táto doba je taká umelohmotná. Materiály, ktoré sú umiestnené na Google, Facebooku, atď. nie sú dostatočne bezpečné. Môže prísť k nejakému konfliktu a radiácia všetko vygumuje. Stále viac fotografov sa vracia ku klasike.

© Andrej Palacko

Ktorá z osobností, ktoré ste fotili bola najzaujímavejšia, najsympatickejšia?

Z našich osobností to bol hlavne P. Dvorský. Ja som bol jeho dvorný fotograf. Môžem povedať, že Dvorskí sú nádherní, úžasní a milí ľudia Ja som ho fotil vlastne všade. V Národnom divadle, pri otváraní klubu P. Dvorského v Dúbravke, atď. Tam som vo vestibule vystavil asi 120 fotografií. Ľudia sa po koncerte vyhrnuli von a všetky fotografie si rozobrali. Potom prišli za P. Dvorským a mnou, aby sme sa im na tie fotografie podpísali. Mám krásne zábery Eugena Suchoňa. Teraz je pätnáste výročie úmrtia Eugena Suchoňa a musím povedať, že som sklamaný z prístupu ministerstva kultúry. Rozhodol som sa, že už neposkytnem žiadne fotografie našich významných osobností ministerstvu kultúry.
Zo zahraničných osobností to bol hlavne Les McCann – džezový pianista. Strašne milý človek. Ďalšou osobnosťou je Cras Mambri, v šesťdesiatych rokoch svetová osobnosť opery. Dokonca som ju fotil vo Viedni spolu s Petrom a Mirom Dvorskými. Stretol som sa s ňou, keď som fotil najväčšiu opernú scénu na svete Aida. Bolo tam 1200 účinkujúcich, slony, ťavy, žirafy. Bola veľmi milá. Pri každom stretnutí sme sa objímali.

Ako to bolo s Vašim odchodom do Nemecka?

Ja som odišiel dva mesiace pred revolúciou. Samozrejme, že moje začiatky boli v kuchyni, kde som umýval riady. Chodil som rok do jazykovej školy a po večeroch som si chodil zarobiť do talianskej reštaurácie. Tam som sa naučil variť mnoho zaujímavých jedál. Vyskúšal som si aj prácu pri bare. Bola to škola života. To dnes mladým chýba. Skúsenosti.
V Bratislave, ktorá je totálne rozkradnutá, tradíciu zničili obchodné reťazce. Tradícia kaviarní, vinární, historického centra, ktoré tu boli od Márie Terézie, totálne zničili. Bratislava je mŕtva. Mladí by sa mali venovať tradíciám a vrátiť sa k prírode. Radšej ísť s rodinou na vidiek, ako žiť v Bratislave. Bratislava sa stala žumpou. Ak to porovnám s Kubou, tak na Kube nie sú teroristi, zločinci, mafie. Preto ju uznávam ako ostrov planéty. Sú tam samozrejme problémy, hlavne chudoba, ale duchom sú to bohatí ľudia. Kuba patrí Kubáncom a Slovákom nepatrí nič.

Vrátim sa k ceste do Nemecka. Aký je rozdiel v práci oproti Slovensku?

Práca je tam korektná, medziľudské vzťahy sú korektné, ľudia sú tolerantní a hlavne Nemci sú veľmi pracovití.

© Andrej Palacko

Prečo fotíte čiernobiele fotografie? Robíte si fotky sám?

Čiernobiele fotky som si vyvolával sám doma. Bolo to trochu náročné, nebolo to jednoduché. Klasická fotka má svoje zrno, svoju atmosféru. Dnešná fotografia je umelohmotná. Dnes zo škaredej fotky urobíte peknú, z tlstej baby chudú. To už nie je fotografia.

Nezasahujete do svojich fotiek?

Nie. Dokonca som nikdy nerobil ani výrezy. Kompozične sú moje fotky také ako na negatíve. Fotím najradšej detaily. Mojimi najobľúbenejšími objektívmi sú 20 a 180 mm. 20 mm bola na reportáž a 180 mm na koncerty, alebo iné detailné veci. To potom idete blízko k ľuďom, ako napr. k Hugovi Chávezovi, môjmu nebohému priateľovi na 20 mm.

Nevadíte foteným osobám?

Väčšinou nie. Určite sa stali aj také prípady, ale to bolo málo, napr. na Kube. Keď som bol napr. na tribúne Fidela Castra, kde sa hocikto nedostane. To bolo mesiac predtým, ako ho hospitalizovali, mám historické zábery. Bol som za chrbtom Fidela Castra. Novinári sú väčšinou dole, ja som bol hore.
Stal sa mi taký príbeh s Gerardom Depardieu. Bola vojenská prehliadka. Depardieu tam prišiel v teplákoch na tribúnu. Ja som mal položené svoje objektívy na zemi spolu s mojimi moje cigaretami. On povedal – Kapitalist, Malboro – a ja som povedal – Ich bin kein Kapitalist, du bist kapitalist du… Kohiba.- Kohiba je drahšia ako Mallboro. No a potom odo mňa pýtal peniaze, tak so mu hodil jedno pesos. Je to veľký miláčik Fidela Castra.

Teraz nedávno ste dostali ocenenie za dokumentárny film, o čo išlo?

Pripravil som dokumentárny film o legende svetového boxu Teofilovi Stevensonovi. Bol som u neho filmovať a aj fotografovať. Z toho vznikol dokument, za ktorý som dostal na 30. medzinárodnom festivale dokumentárneho filmu športu v Miláne ocenenie. Ja som ho filmoval 3. júna a on 11. júna zomrel. Také zábery nikto nemá. Napríklad ako Teofilo tancuje.

© Andrej Palacko

Robíte náročné projekty ako si zabezpečiť financie?

Na fotenie Kuby som investoval veľké množstvo finančných prostriedkov. Teraz plánujem ísť do Venezuely, zdokumentovať stavbu elektrárne. Okrem toho si nafotím život vo Venezuele a potom urobím v Caracase obrovskú výstavu. Plánujem zdokumentovať aj Dominikánsku republiku.

Fotili ste v minulosti aj Rómov na Slovensku. Môžete to nejako porovnať?

Ja mám teraz taký projekt. Idem s filmovým a televíznym štábom urobiť dokumentárny film. Pred 25 rokmi som robil fotoreportéra v Auto-moto-revue. Ak som išiel na služobnú cestu do Humenného. Cestou som videl na takom kopci rómsku osadu – Podskalku. Krásna, nádherná. Tak som ich nafotografoval, zdokumentoval. Kolega bol zatvorený v aute, lebo sa bál. Ja som sa dostal k nim úplne blízko. Za mesiac som sa do tej osady vrátil a doniesol som do tej osady aj 100 fotiek. Všetky som ich porozdával. Čo sa im páčilo, to si nechali, čo sa im nepáčilo, to roztrhali. Chcel by som tieto osady znovu navštíviť. Kúpiť 5-6 fotoaparátov a budem tie deti učiť fotiť. Potom ukážem fotky z pred 25 rokov ich rodičom a budem hľadať ľudí na fotkách. Chcem prebudiť ľudí, aby spoznali Cigánov, ich kultúru, remeslá, ich dušu.

© Andrej Palacko

Sledujete práce aj iných fotografov?

Priznám sa, že som nikdy nekontroloval fotografov, nikdy som nikoho nekritizoval. Nemal som na to čas. Mám však veľa dobrých kamarátov, fotografov. Ale každý máme svoju prácu a nikto do nikoho nerýpe.

Nevenujete sa výchove mladých?

Keby bol záujem z vysokých škôl, môžem robiť prednášky. Mám veľa skúseností, ktoré by som rád odovzdal mladým ľuďom. Nielen fotografické, ale i o živote.

Urobili ste už životnú fotku, alebo stále čakáte na životnú fotku?

Strašne rád by som nafotil Fidela Castra s Mickom Jagerom. Môj sen je urobiť výstavu v Londýne, kde by som prezentoval svoj nápad zorganizovať koncert Rolling Stones na Kube. Bol by to koncert storočia.

© Andrej Palacko

© Andrej Palacko

One Comment

on “ANDREJ PALACKO
One Comment on “ANDREJ PALACKO

Comments are closed.