ONDŘEJ JANŮ

„Nie som umelec, ale veľké dieťa.“ 

Robert Vano Gallery
Ondřej Janů si k fotografii najprv pričuchol z opačnej strany, ako model. Keď ale vyhotovil svoju prvú ambrotypiu, vedel, že našiel to, čo hľadal. Inšpiráciu nachádza v modernom umení a sám označenie umelec odmieta.

Ako by ste sa ako fotograf charakterizoval?

Snažím sa využívať všetky médiá fotografie, od stredného formátu, cez digitálnu fotografiu, až po mokrý koloidový proces. Zatiaľ by som sa zaradil asi medzi módnych fotografov, týmto smerom sa uberám. I keď to v mojej voľnej tvorbe nie je až tak poznať.

Prečo módna fotografia?

Fungoval som a aj dnes ešte občas zaskočím, na opačnú stranu fotoaparátu, ako model. Behom tejto práce som mal možnosť byť svedkom profesie fotografa, pričuchnúť si k tomuto povolaniu a uvedomil som si, že takto by som chcel fungovať, takto by som chcel žiť. Keďže som nemal žiadny fotoaparát, žiadne prostriedky, dlho som to odďaľoval, čakal som a čakal, až som si jedného dňa povedal, že takto to už ďalej nejde. Vyhrabal som starý fotoaparát po dedkovi a pomaly začal experimentovať.

© Ondřej Janů

Vašou srdcovou záležitosťou a médiom vyjadrovania je mokrý koloidový proces.

Nadchla ma tvorba fotografky Sarah Moon na veľkoformátový polaroid. Páčila sa mi atmosféra a nedokonalosť týchto fotografií a tak som hľadal možnosti, ako sa k takejto forme priblížiť. Robil som tak cez rôzne workshopy, vyskúšal som si platinotypiu, olejotlač, gumotlač, bolo to fajn, ale nebolo to presne to, čo som chcel. Našťastie sa na takýchto workshopoch združujú ľudia, ktorí majú záujem o rôzne historické techniky a tak som na jednom z nich stretol Zděnka Řivnáče, ktorý ma odkázal na Vaška Smolíka, zaoberajúceho sa ambrotypiou. Pán Smolík ma celkom potrápil, zadával mi rôzne úlohy, ktoré som musel splniť, aby ma vôbec do tajomstva tejto techniky zasvätil. Keď som urobil prvú fotografiu, mal som jasno, že toto je to médium, ktoré som hľadal. Už som nemusel ďalej hľadať.

Vraj sa nepovažujete za umelca. Prečo?

Vravievam, že nie som umelec, ale veľké dieťa. So svojou tvorbou som úplne slobodný, neriešim nejaké veľké filozofické otázky, ale skôr sa hrám, využívam, čo mi médium ponúka. Snažím sa ísť svojou cestou, nepozerať naľavo, napravo, chcem byť slobodný v tom, čo robím.

© Ondřej Janů

Fotíte aj na zákazku. Aký je rozdiel medzi Vašou komerčnou a slobodnou tvorbou?

Áno, snažím sa. Fotím reportáže, módnu fotografiu, testy pre modelky. Pri mokrom procese je najlepšie, že mi do toho nikto nemôže hovoriť. Málokto ten proces pozná a tým, že je náročný, ľudia ma nechajú, nech si robím svoje. Pri zákazke si samozrejme musím splniť svoje zadanie, čo je niekedy zväzujúce, ale niekedy si vytvorím veci do svojho portfólia bez toho, aby som to čakal. Často aj zo zákazkového fotenia vzíde fajn večer aj výsledky.

Máte za sebou výstavy?

Zúčastnil som sa niekoľkých malých výstav v Prahe, samostatných i spoločných a mal som ešte výstavu v Budapešti, kde som prezentoval výtvory s určitým zásahom, dotvorením, či už rytím, dodaním farby či kolážou.

© Ondřej Janů

Čo je pre Vás inšpiratívnym podnetom k tvorbe?

Inšpiráciu čerpám z moderného umenia. Chodím napríklad do národnej galérie na prednášky o modernom umení, kde cítim inšpiráciu z určitých umeleckých smerov, potom sa ich myšlienku snažím dostať do fotografie, zachytiť to, z čoho maliari vychádzali. Moderné umenie je teda asi mojou najsilnejšou inšpiráciou a momentálne gro mojej tvorby. Plus samozrejme hudba a filmy. Napríklad som si minule do slúchadiel pustil Nirvanu a pritom škrabal do dosky a tým vyjadroval emócie, ktoré na mňa hudba prenášala.

Na čom pracujete aktuálne?

Tvorím spontánne, zo dňa na deň dostanem nejaký nápad a idem ho stvárniť. Pre príklad nedávno sme boli s partnerkou v kine na filme Nymfomanka a pri odchode z premietacej sály som už v hlave nosil nápad na jedno dielo.

Čo považujete za najväčší doterajší úspech?

Úspechy. Nie som človek, ktorý by sa týmto tak úplne zaoberal. Pre mňa je úspech, že sa môžem fotografiou živiť, to je to najkrajšie, čo môže byť. Výstavy sú samozrejme fajn, ale to je vždy dočasná záležitosť, výstava začne a skončí a potom si človek na ňu pomaly už ani nespomenie. Mal som ale napríklad nomináciu za Czech Grand Design, čo je určite úspech. Ale ako som hovoril, priorita je niekde inde.

© Ondřej Janů

Rozhovor pre SAM pripravila Romana Juhásová / Robert Vano Gallery