TEREZA Z DAVLE

„Zo žien dnes robia karikatúry, na mojich fotografiách sú skutočné.“Robert Vano Gallery

Tereza z Davle je známou súčasnou českou fotografkou, no novodobými trendmi zobrazovania človeka sa zlákať nedá. Aktami a portrétmi zhmotňuje svoje videnie ženskosti, ktoré je založené na prirodzenosti a pokojne i nedokonalosti, ktorá sa s krásou nevylučuje.

Používate umelecké meno Tereza z Davle. Ako vzniklo?

Neplánovane ho zaviedol môj kamarát, majiteľ kaviarne a súčasne galérie. Keď som si kúpila fotoaparát, veľmi ma podporoval. Zorganizoval mi aj výstavu, no pri inštalovaní si nevedel spomenúť na priezvisko, tak do výkladu jednoducho napísal Tereza z Davle. Podľa mestečka, kde som bývala.

Fotografiu ste neštudovali, ste samouk. Bolo to o „pokus-omyle“ alebo ste mali aj nejakých „učiteľov“?

Radila som sa so svojimi kamarátmi – fotografmi, maliarmi, umelcami. Nakoľko som nikdy netušila, že sa budem fotografiou živiť, bola to pre mňa len zábava. Portrétovala som kamarátky, ktoré sa mi samé ponúkali, takže v podstate ma do toho dostali ony. Nečakala som od toho nejaké veľké výsledky. Možno vďaka tomu, že som fotila s láskou a skutočne ma to bavilo, sa mi nakoniec podarilo fotografovaním aj živiť.

© Tereza z Davle

Akým vývojom ste prešli od roku 1993, keď ste začali fotiť?
Na začiatku som bojovala najmä s nedostatkom financií, takže som šetrila na všetkom možnom. Kupovala som si papiere a filmy po záruke, tmavú komoru som si požičiavala. Za dievčatami som jazdila autobusom alebo električkou, pričom som so sebou ťahala veľkú tašku s rekvizitami. Ale nakoľko som bola mladá a plná elánu, tak to celkom išlo. Teraz už mám aj auto, aj všetko potrebné. Vývojom prešla tiež technika a začala som fotiť aj digitálne, ale nie výstavy, len komerčné práce.

Prečo vás priťahujú pôvodné techniky – čiernobiela fotografia, ručne vyvolávané zväčšeniny, minimálne úpravy?

Nemám rada dokonalé sterilné veci. Bavia ma napríklad staré čiernobiele filmy, na ktorých je vidno „zrnenie“ a stopy po roztrhnutí. Vôbec mi neprekáža, keď nie sú fotografie ostré a technicky dokonalé. Vo svojej tvorbe to nepotrebujem. Moderná technika nie je mojou silnou stránkou, nezastaviteľne speje dopredu, no ja ostávam stále na rovnakom bode.

© Tereza z Davle

Aký je rozdiel v spolupráci medzi modelkou, ktorú oslovíte na ulici, profesionálnou modelkou a celebritou? S kým fotíte najradšej a prečo?

Najradšej mám „nemodelky“, pretože si ich môžem sama tvarovať. Nie sú pokrútené vzťahmi s inými fotografmi a nemajú naučené pózy. Sú prirodzené a také je i moje videnie ženskosti.

Môže byť na fotke každá žena krásna, resp. niečím zaujímavá aj bez radikálneho zásahu grafika?

Rozhodne áno. Skôr digitálne úpravy ani neexistovali a ženy boli krásne aj na fotografiách a obrazoch. Teraz je to naopak, zo žien robia karikatúry. V dôsledku digitálnych úprav už ani neviete, čo je pravda a čo klamstvo. Ale keď niekto príde na moju výstavu fotografií, ktoré sú ručne zväčšované z negatívov, môže si byť stopercentne istý, že každá žena vyzerá v skutočnosti presne tak, ako je zachytená na fotke.

Vraj ste boli od detstva obklopená fotografickým glamour. Do akej miery to malo vplyv na vašu tvorbu?

Podľa mňa zásadný, pretože môj starý otec bol fotograf portrétov na Barrandove a prastarý otec zas akademický maliar. Bola som vychovávaná medzi obrazmi, a fotografiami, vždy som kreslila a maľovala. Preto mi prišlo fotografovanie absolútne prirodzené. Dedko však umrel dva roky predtým, ako som s tým začala, takže to, že rodinná tradícia pretrváva, vidí už len zhora.

A do akej miery sa nechávate ovplyvňovať inými vonkajšími vplyvmi – iní fotografi, svetové trendy, názory kritikov a pod.?

Veľa ľudí si myslí, že nie sú ovplyvňovaní ničím, ale všetci sme nevedomky ovplyvňovaní. Či už sa nám niečo páči alebo nie. Ja mám rada Helmuta Newtona a Brassaia, ako aj veľa iných fotografov: Sarah Moon, Antonína Kratochvíla.

Kľúčový moment vo vašej kariére bolo, že ste prišlo o takmer celú vašu tvorbu, keď vám zlodeji vykradli ateliér. Vďaka čomu ste sa opäť „postavili na nohy“?

Riešila som, či budem alebo nebudem fotiť a po niekoľkých mesiacoch mi začala fotografia chýbať. Požičala som si peniaze na foťák a začala som znova. Bolo to stále vo mne a vrátila som sa k tomu.

Na čom pracujete aktuálne?

Momentálne dokončujem celok zameraný na dievčatá z Českého Krumlova, okrem krásnych dám je tam i množstvo malebných lokalít. A naďalej čakám na múzu. V minulosti som ich mala viac, tú najvplyvnejšiu až desať rokov, dnes už žiaľ nefotí. Dúfam, že tá pravá múza ešte príde.

© Tereza z Davle

Rozhovor pre SAM pripravila Romana Juhásová / Robert Vano Gallery